Rozhovor s Ing. Petrom Bzduchom, predsedom SEJ
NA ÚVOD ROZHOVORU ŽELÁM VŠETKÝM ČITATEĽOM TÝŽDENNÍKA LUTHERUS VEĽA ZDRAVIA, ŠŤASTIA A ZAUJÍMAVÉHO ČÍTANIA V NOVOM ROKU 2021. ŽELANIE PATRÍ TEDA AJ TÝM, KTORÍ ČÍTAJÚ TÝŽDENNÍK NEPRIZNANE, POVAŽUJÚC HO ZA BULVÁR A NEHODNÚ, PROTESTANTSKÚ REVOLTU. TÝM KU ŽELANIU EŠTE DOPLNÍM MOJE VYZNANIE, ŽE IBA SPRAVODLIVÝ A ČESTNÝ ČLOVEK NEMÁ PROBLÉM S ČÍTANÍM, ČI VYPOČUTÍM SI SLUŠNE VYJADRENÝCH NÁZOROV INÝCH A JE OTVORENÝ DIALÓGU S NIMI. VERÍM, ŽE AJ TENTO ROZHOVOR JE PRÍSPEVKOM DO CHÝBAJÚCEHO DIALÓGU V EVANJELICKEJ OBCI, ČI PRESNEJŠIE, UKÁŽE FORMU, AKOU BY SME MALI V TRETEJ DEKÁDE 21. STOROČIA NAVZÁJOM KOMUNIKOVAŤ, ABY SME JU NEMUSELI BILANCOVAŤ ROVNAKO, AKO TIE DVE PREDCHÁDZAJÚCE. ČIŽE S PODSTATNE VIAC ZÁPORNÝMI, ALEBO NEVYHODNOTENÝMI UKAZOVATEĽMI, AKO TÝMI, KTORÉ SÚ HODNÉ POKRAČOVATEĽOV OSOBNOSTÍ, BEZ KTORÝCH BY NEBOLO MODERNÝCH DEJÍN SLOVÁKOV A SLOVENSKA.
Poznamenávam, že rozhovor bol urobený v období protipandemických opatrení, čo mi umožnilo prizvať si elektronicky k nemu aj bratov z predsedníctva Slovenskej evanjelickej jednoty (SEJ), nakoľko je táto riadená stanovami a rokovacím poriadkom predsedníctva.
Slovenská evanjelická jednota si v roku 2020 pripomínala sto rokov od svojho založenia na Slovensku. Bolo obdobie keď aj zanikla a nedávno, pred 15 rokmi opäť vstala z popola. Ako vnímate jej historickú úlohu a tú dnešnú?
Sto rokov je dlhá a zároveň krátka doba. Záleží, ako sa na obdobie pozrieme. Čo je však nespochybniteľné, že ide o storočnicu a tá si vždy zaslúži úctu. Čitateľovi hneď na úvod pripomeniem, že Lutherus č. 43 zo dňa 21. októbra 2020 priniesol základné informácie z dejín SEJ tak, ako som sa s nimi oboznámil počas môjho letného a jesenného výskumu. Aby som sa o histórii SEJ neopakoval, ponúkam odpoveď slovami Viktora Čopa, podpredsedu SEJ, ktorého slová a myšlienky som často použil v rozhovore. Vzhľadom na súčasnú situáciu šíriacej sa nákazy COVID-19 a z nej plynúcich dôsledkov, možno dnes ľahšie chápať, že založenie podporného spolku v roku 1920, v dobe šíriacej sa vírusovej nákazy, tzv. Španielskej chrípky, ktorej jedným z cieľov bolo poskytovanie príspevkov na pohreb, ale aj iná finančná či materiálna pomoc v rôznych zložitých situáciách, bolo pre mnohé rodiny, ako dnešné sociálne či zdravotné poistenie. Tento rozmer vzájomnosti umožnil v priebehu 30-tích rokov, až exponenciálny nárast členskej základne. V roku 1951, kedy musela SEJ politickým rozhodnutím ukončiť činnosť, mala takmer 60 tisíc členov v takmer 700 regionálnych odboroch.
Ako by ste definovali priestor, v ktorom pôsobí a chce vykonávať svoju činnosť dnes?
Obnovenie SEJ v roku 2006 malo za cieľ nadviazať na odkaz jednoty a vzájomnosti evanjelikov z predchádzajúceho obdobia. Úloha SEJ sa prirodzene posunula z roviny sociálnej a národnej, do roviny vieroučnej, či prakticko-kresťanskej.
Čo považujete za jej najdôležitejšie poslanie a čím môže osloviť súčasných evanjelikov a. v.?
Žijeme v demokratickej spoločnosti, ktorá v nepomerne väčšej miere umožňuje žiť život viery slobodne a neskrývane. Dnešná digitálna a teraz navyše aj pandemická doba nepraje spolkovému životu. SEJ však chce znovu stavať na svojich pevných a stále hmatateľných základoch, na ktorých odkrytí neboli potrební archeológovia. Na angažovanosti členov v odboroch, ktoré nemusia byť povinne iba regionálne, ale aj odborné. Laická verejnosť, ako zvykneme označovať „neordinovaných“ v našej cirkvi, je dnes reprezentovaná mnohými vzdelanými ľuďmi. Pôsobia v rôznych profesijných združeniach, či asociáciách a komorách. Pozitívnym je, že sa ku konfesii stále hlásia. No z dôvodu nečitateľnosti a polarizácii vzťahov v cirkevnom prostredí, množstva zlých príkladov, akými sú súdne spory a podozrenia z trestných činov, ostávajú angažovaní iba v oblasti svojej profesie. Jedným z cieľov SEJ je ponúknuť im možnosti v profesijných skupinách, a tak na základe ich profesionality budovať tímy odborníkov schopných zaujímať odborné, či kompetentné postoje na poli cirkvi, ako aj v spoločnosti.
Aké aktivity SEJ vyvíja doma a na čo sa zameriava v zahraničnej oblasti?
Aktivity, ktoré SEJ v posledných rokoch vykonávala boli zamerané hlavne na pripomenutie si významných osobností z dejín našej cirkvi. Išlo o konferencie, vydali sa zborníky. SEJ zorganizovala aj niekoľko rokovaní s odborníkmi, kde sme diskutovali o témach, ako je cirkevný právny systém, financovanie cirkvi. SEJ vedie diskusiu na tému o odluke cirkvi od štátu. Zahraničná spolupráca medzi členmi SEJ ponúka zaujímavý rozmer práve v odbornej oblasti, ktorú som spomínal v predchádzajúcej odpovedi. Odbornosť nepozná hraníc, našťastie.
Vy ste sa len relatívne pred krátkym časom stali predsedom SEJ. Pravdu povediac vaše meno ale bolo v evanjelickom prostredí skôr v úzadí a do povedomia sa dostáva až teraz, prečo? Odkiaľ pochádzate a môžete sa trochu predstaviť?
Som trochu svetobežník, francúzština je mojím pracovným jazykom. Priatelia o mne vedia, že som potomok ruskej starej mamy, ktorá po boľševickom prevrate v Rusku emigrovala do Československa s manželom, a teda mojím starým otcom z maminej strany, bývalým vojakom rakúsko-uhorskej armády. Pochádzam z podbradlianskeho kraja. Otec je Brezovan a mama z Krakovian. Som krstený a konfirmovaný v Brezovej pod Bradlom, hoci som sa narodil a študijné roky prežil v Bratislave. Trochu mi robili reklamu vzdialení príbuzní z brezovského Baranca, herci: Ján Bzdúch a jeho synovec Peter Bzdúch, s ktorými som prepojený trochu paradoxne cez rodinu mojej starej mamy. Za slobodna sa volala Nosková. Ale aj miestne priezviská Ciran, Ivan, či Šándor mám v najbližšom príbuzenstve. V prvej dekáde storočia, kedy mi študovali deti na Evanjelickom lýceu v Bratislave, som bol predsedom Rady rodičov na !malej škole“, na Palisádach, brat, profesor Ján Michalko na Vranovskej ulici. Ešte predtým som však bol súčasťou francúzskeho subjektu, ktorý ponúkal revitalizáciu Evanjelickej nemocnice v Bratislave, kedy som začal podrobne spoznávať evanjelické prostredie na Slovensku. V súčasnosti som učiteľom na bilingválnom gymnáziu na Metodovej ulici v Bratislave. Učím druhákov fyziku po francúzsky.
Kto vás oslovil na funkciu predsedu SEJ a prečo ste sa rozhodli zastávať tento post a s akými cieľmi ste ho prijímali?
Oslovil ma brat Janko Holčík, vtedajší predseda SEJ. Bol som práve po ortopedickej operácii a pred dlhodobou práceneschopnosťou otvorený odovzdať skúsenosti z riadenia. Nebyť pandémie, boli by sme v SEJ ďalej, je však určite na čom stavať. Osobne som za rotáciu predsedu spomedzi členov predsedníctva. Verím, že môj nástupca bude pokračovať vo všetkom dobrom, čo sme začali.
Vnímali ste už vtedy zložitosť situácie a vzťahov vo vnútri ECAV – a mali ste nejakú víziu, predstavu o tom, ako na tomto poli môže pôsobiť SEJ pod Vaším vedením?
Vnímal som dlhodobo istý stupeň neprehľadnosti vzťahov v cirkvi, ale že je to až tak vážne, to určite nie. Zdvihnutým prstom boli pre mňa signály v bratislavskom prostredí prelomu storočí. Tie vyústili k rozdeleniu zboru na tri samostatné subjekty. Že za tým bol aj majetok, resp. hlavne majetok a ambícia mať ho pod kontrolou, musí byť každému jasné.
SEJ má s cirkvou podpísanú zmluvu o partnerstve. Napĺňa sa i dnes? Aký je vlastne vzťah vedenia cirkvi k tejto inštitúcii?
V roku 2014 bola podpísaná zmluva o spolupráci medzi ECAV a SEJ, teda štatutármi predchádzajúceho vedenia cirkvi. Jej cieľom je vzájomná pomoc, podpora. Ako som sa oboznámil z dokumentov, zo strany SEJ bola činnosť vykonávaná v duchu znenia zmluvy, v rozsahu a spôsobom, ktorý zodpovedal jej okamžitým možnostiam, členskej základni i postaveniu jej členov v cirkvi. Na strane druhej, podpora ECAV a napomáhanie činnosti SEJ nebola nijak významná. Riadiaci pracovník by ju charakterizoval výrazom „beriem na vedomie“. Bodaj by tomu bolo aspoň tak aj dnes, lebo dnešná podpora bola novým vedením ECAV podmienená formálnym preukázaním servilnosti SEJ voči jej súčasnému vedeniu a dištancovania sa SEJ od Asociácie Slobodných zborov. Keďže odmietavý postoj predsedníctva SEJ k takto podmieňovanej spolupráci ostal bez oficiálnej odpovede, možno konštatovať, že formálne zmluva medzi SEJ a ECAV je stále platná. Zo strany SEJ je napĺňaná, no bez akejkoľvek odozvy súčasného vedenia cirkvi.
Jednou z nepríjemností, ktorú ste museli riešiť, bolo „privlastnenie si“ webovej stránky SEJ ľuďmi blízkymi súčasnému vedeniu cirkvi. Ako a prečo k tomu došlo a podarilo sa s vedením ECAV dosiahnuť nejaký konsenzus? Dočkala sa SEJ ospravedlnenia?
Zo strany SEJ boli za predchádzajúcich sedem rokov viaceré iniciatívy o stretnutie sa s vedením cirkvi. Jedno sa mi podarilo uskutočniť. Na jar minulého roku som sa stretol s generálnym biskupom Ivanom Eľkom na GBÚ, kedy som ho žiadal o pomoc s prinavrátením domény SEJ, ktorú má dodnes v správe člen istého cirkevného výboru. Výsledkom bolo vysvetlenie, že moju žiadosť tlmočil, ale že neuspel, že nie je konkrétnemu bratovi nadriadený. Odvtedy si často kladiem otázku, akou autoritou je vlastne generálny biskup, ak jeho žiadosti nevyhovie člen cirkvi…
Iniciovala SEJ stretnutie s vedením cirkvi? Čo bolo cieľom? Zhodli sa Vaše predstavy?
SEJ pri získavaní si dôvery nových členov bojuje s neradostnou situáciou v cirkvi, ktorá je dlhodobo poznačená jej vnútorným rozdelením. Navyše je evanjelickej verejnosti známa situácia spred približne 6 či 7 rokov, keď vznikla „iná“ evanjelická jednota, ktorá mala za cieľ ťažiť z dlhoročnej značky a súčasne naštrbiť tak pôvodné úsilie obnoviteľov SEJ. Je potrebné otvorene povedať, že predmetné trvá dodnes. Veď ako ináč vnímať neochotu vrátiť pôvodnú doménu SEJ zo strany člena cirkvi. Pre zachovanie objektivity uvádzam, že SEJ tiež pochybila, lebo opomenula úhradu poplatku za stránku a doménu, čiže tá sa tak stala voľnou. Do pozornosti dnes SEJ dáva novú internetovú stránku s príznačnou doménou: www.slovenskaevanjelickajednota.sk, kde už prezentuje svoje aktivity a vedie diskusiu k viacerým témam.
Ako dnes z pohľadu predsedu SEJ – dva roky po voľbách v cirkvi – vnímate dianie v nej? Čo by ste označili za najakútnejšie problémy?
Najakútnejším problémom sú súdne spory. Tie nerobia evanjelikom dobrú reklamu a sú v protiklade s tým, čo my, evanjelici vyznávame. Navyše, nebudú mať víťaza, ale iba porazených. Nás všetkých.
SEJ mnohokrát v minulosti prispievala do diskusie o cirkevných záležitostiach, navrhovala riešenia, okrem iného k reštrukturalizácii cirkvi. Aké riešenia navrhuje dnes v stave, keď cirkev zápasí o svoju existenciu?
V uplynulom roku, okrem bezprecedentnej situácie a napätia medzi vedením ECAV a ASloZ, spozornela SEJ pri snahách Synody ECAV o prijatie dvoch zákonov dotýkajúcich sa Súdnej reformy ECAV a financovania cirkvi. Spolu s týmito dvoma témami vníma SEJ aj re definíciu Ústavy ECAV, zameranú na zoštíhlenie organizačnej štruktúry ECAV a posilnenie pozície cirkevných zborov, za najdôležitejšie témy súčasnosti. Predsedníctvo SEJ zasadlo začiatkom leta za účasti JUDr. Juraja Čecha, ktorý prezentoval svoj pohľad na súdnu reformu. SEJ má zato, že táto téma, spolu s úvahami o reštrukturalizácii cirkvi, vyžaduje rozsiahlu, najmä odbornú diskusiu a chce byť spoluorganizátorom tohto verejného diskurzu. Problém nie je v tom, že by táto debata v cirkvi neprebehala. Problém je v tom, že táto téma sa „spolitizovala“ a dnes chýba schopnosť prijať racionálne stanovisko najmä s ohľadom na udržateľnosť financovania cirkvi. Predsedníctvo SEJ vedie dlhodobo diskusiu, akým spôsobom by mohla SEJ napomôcť k zmiereniu medzi vedením ECAV a ASloZ. Ide o konflikt dvoch svetov, kde zjednotenie môže nastať len nájdením spoločného menovateľa, na ktorom sa obidve strany zhodnú. Osobne mám zato, že poznáme atribúty tohto menovateľa, no nie som si istý, či existuje vôľa na obidvoch stranách k zasadnutiu za rokovací stôl. Odkazovanie si cez médiá a sociálne siete pripomína prax, ktorú poznáme zo svetského prostredia a ani tam nemá táto prax veľa fanúšikov.
Ako vnímate prijatý model financovania cirkvi pre rok 2021?
Nie som odborník na financovanie. Môžem sa však vyjadriť k procesu, ktorý viedol k schvaľovaniu modelu financovania cirkvi. Vyjadrujem obdiv všetkým tým „nefinančníkom“, ktorí predkladali modely financovania cirkvi. Mám za sebou riadiace posty v nadnárodných korporáciách, kde mne, technikovi, boli finančníci neodmysliteľnými partnermi. Môžem zodpovedne povedať, že financie a financovanie je akademický odbor, ako napríklad teológia. Neviem si predstaviť finančníka v kazateľnici, počas liturgie rovnako, ako teológa prezentujúceho kontingenčné tabuľky odborníkom na financie… Celý proces, ako som ho vnímal, mi potvrdil, že tradičné cirkevno-organizačné grémia, ktoré o modeloch financovania cirkvi rozhodovali, nedisponujú odborníkmi na financovanie. A práve v takomto prostredí a takto nastavených organizačných štruktúrach sa vedia dobre pohybovať úzke „záujmovú“ skupiny. Nerád konšpirujem, iba tlmočím, čo som sa dopočul, resp. dočítal v evanjelickom prostredí.
Máte smerom k blížiacemu sa sčítaniu obyvateľstva obavu o to, ako sa zachovajú evanjelici a. v., znechutení marazmom, do ktorého cirkev dostalo súčasné vedenie, pri vypĺňaní kolónky o svojom vierovyznaní?
Pokles čísiel v kolónkach o vierovyznaní je celosvetový a netýka sa iba evanjelikov a iba Slovenska. No ak chceme začať meniť naše okolie, musíme začať od seba. Tridsať rokov príležitostí naša cirkev väčšinou premrhala a na mieste je otázka, či je vôbec viditeľná šanca odraziť sa od dna. Termín „marazmus“ by som však nepoužil, lebo ako potom pomenujeme stav, ktorý môže prísť? Myslím tým ešte horší stav. Marazmus na druhú? Každý z nás má podiel na dnešnom stave, a teda aj súčasné vedenie cirkvi. Neochota zaujať jasné stanovisko odsudzujúce akýkoľvek hriech, i keď sa neraz dotýka „vyvolených“, je v rozpore s učením cirkvi a je skôr charakteristický pre menšinové cirkvi. Mali by sme sa pridŕžať faktu, že Pán Boh miluje hriešnikov, ale nenávidí hriech. My si naopak s hriechom celkom radi porozumieme, ak „účel svätí prostriedky“. A hriešnika znenávidíme preto, lebo nás z nášho „iluzívneho“ pokoja a „falošnej“ jednoty vyrušil.
Malo by podľa Vás súčasné predsedníctvo cirkvi odstúpiť a dať príležitosť nezávislým všeobecne akceptovaným autoritám k náprave hlbokého rozvratu v cirkvi?
Hlavným princípom demokracie je schopnosť postaviť na vedúce postavenia ľudí zvolených demokratickým spôsobom, v riadnych a transparentných voľbách. Ak tento systém zlyhá, je zle. Dochádza k rozdeleniu a k náprave takéhoto stavu môže dôjsť s najväčšou pravdepodobnosťou až novými voľbami. Volebný systém v ECAV sa rodí tak, ako sa rodí naše občianske uvedomenie. Je zrejmé, že to, čo sme pred rokmi považovali za dostatočne demokratické, dnes už neplatí, pretože naša schopnosť vnímať demokraciu a všetky jej prejavy sa skúsenosťou vyvíja a posúva. Voľby v roku 2018 v našej cirkvi predstavujú zásadný moment, keď volebný systém v ECAV zlyhal aj napriek tomu, že snáď bol realizovaný v súlade s vtedy platnými cirkevno-právnymi predpismi (CPP). Predísť tejto situácii bolo možné už vtedy a je možné aj dnes. Je to vecou osobnej sebareflexie. Otázkou však je, či sa skutočne jedná o interpersonálnu otázku, alebo je to vec presahujúca konkrétne mená. V takomto prípade ide však o väčší problém, ktorý bude cirkev ešte dlho traumatizovať. Na záver ešte k dnes platným CPP dodám to, čo vnímame vo svetskom prostredí oveľa vypuklejšie: na účelové zmeny pravidiel sú ľudia veľmi vnímaví, takže aj tu treba hľadať dôvody poklesu preferencií a nemusí ísť iba o politické preferencie.
Kde vidíte SEJ v tomto roku 2021, akú pozíciu si chce profilovať a na aké témy sa budete zameriavať?
Ak pandemická situácia umožní, radi by sme zavŕšili oslavy 100. výročia SEJ, ktoré v uplynulom roku bolo znemožnené. Máme na oslavy priestor do 24. októbra, kedy si pripomenieme 101. výročie založena. Zvýrazním ešte raz aktivity smerujúce ku zakladaniu profesijných odborov, napríklad právnej skupiny s cieľom diskutovať o cirkevnej ústave a súdnej reforme ECAV. Rovnako aj finančno-ekonomický odbor má svoje opodstatnenie, pretože k reforme zákona o financovaní cirkvi skôr, či neskôr bude znovu aktuálna. Rovnako otázka odluky cirkvi od štátu je pre SEJ významnou témou.
Čo by ste odkázali do nového roku našim čitateľom a všetkým evanjelikom, ktorým záleží na budúcnosti ECAV?
Máme prianie a želanie, aby sme, my evanjelici a. v. v budúcom roku celonárodného sčítania, nezlyhali, ale statočne obstáli. Prianie, aby naše spory nás viedli k poučeniu, k sebareflexii i k novému odhodlaniu hľadať spoločných menovateľov, zjednotiteľov, aby sme si v pokore vedeli navzájom odpustiť. Želáme cirkvi, aby utíchlo rinčanie zbraní na štátnych súdoch a aby rokovací stôl sa stal symbolom, akým sa riešia konflikty. Možno práve týmto bude môcť byť raz naša cirkev vzorom pre okolitý svet, svet v ktorom chce misijne šíriť evanjelium Ježiša Krista.
Rozhovor pripravili:
Zuzana Zimániová
Martina Kovačíková
