Keď som koncom roku 2019 prevzal od brata Janka Holčíka predsedníctvonováhu a optimálne smerovanie k cieľu. Keď sa pozriem po dvoch rokoch späť, tak presne tak môžem charakterizovať cestu SEJ. Dnes, spoločne s kolegami z predsedníctva a Jankom Holčíkom, čestným predsedom, môžem konštatovať, že si SEJ postupne nachádza správnu cestu. Aj preto som sa vybral do Klenovca, aby som si uctil jej zakladateľov a nadýchol sa čerstvého obrodeneckého vzduchu, ako bratia zakladatelia pred 101 rokmi.
Počas mojich minuloročných výskumov o SEJ som sa zoznámil s viacerými dokumentami. S jedným z nich, ktorý som upravil na dnešnú dobu, predovšetkým jazykovo, som sa podelil s Klenovčanmi v nedeľu 24. októbra 2021. Je o návrate ku koreňom. Koreňom SEJ.
Túžba po sebavzdelaní a potreba svojpomoci
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia odchádzali naše sestry a bratia evanjelici z rodnej zeme za prácou za more, kde panovalo slobodnejšie ovzdušie, kde ich neutláčali pre rozličnosť jazykov. Tam si založili svojpomocný spolok na evanjelicko-náboženskom základe, SEJ. A urobili to z vnuknutia Božieho. V prípade nemoci, úrazu a smrti sa táto vzorne a verne starala o svojich členov. V ďalekom cudzom svete pestovala povedomie náboženskej a národnej spolupatričnosti.
Po 1. svetovej vojne, keď sa zory slobody ukázali i na našom Slovensku, bol 24. októbra 1920 v klenovskom evanjelickom cirkevnom zbore založený 1. odbor SEJ. Čo viedlo jeho 16 zakladajúcich členov, k vytvoreniu evanjelického sociálno–náboženského spolku? Túžba po sebavzdelaní a potreba svojpomoci.
Nie je náhodou skutočnosť, že SEJ na Slovensku začala svoju činnosť práve v Klenovci. Klenovčania väčšiu časť roka prežili vzdialení od svojich rodín a pracovali ako drevorubači. Často aj v treskúcej zime po rozsiahlych lesoch celého Slovenska. Bol to ťažký, krvopotnou prácou plne zaslúžený chlebík. Túžba po domove a dome Božom i v lese sa dostavila modlitbou a náboženským spevom. A keď sa niektorému z nich stala nehoda a často aj smrteľný úraz, nemal by nešťastníka ani kto vyslúžiť a oplakať, nebyť jeho oddaných spolubratov. To isté možno povedať aj o letnej dobe, keď sa Klenovčania rozišli po veľkostatkoch na žatvy a tam znášali bremená a horkosti pracovných dní.
Pripomínam to, aby som poukázal na duševný život zakladateľov:
Ruka v ruke, aby si pomáhali jedni druhým bremená niesť, pomáhali duchovnej matke cirkvi a zotierali slzy z očú v nešťastí a zármutku.
Odbory SEJ sa vytvárali postupne najskôr v Malohonte, Gemeri, Novohrade a za desaťročné pôsobenie nebolo na Slovensku seniorátu, kde by nebol založený odbor SEJ. Z tých 16 zakladajúcich členov sa rodina SEJ za desaťročia rozvetvila a na konci roku 1950 mala do 600 odborov. Keď som pred rokom, v októbri 2020 pripravoval materiály ku 100. výročiu založenia SEJ, posledným poradovým číslom odboru SEJ, ktorý som identifikoval v archívoch, bolo číslo 591. Ide o obec Súdovce v Krupinskom okrese, v Banskobystrickom kraji.
Pracujte! Šetrite! Majetok nadobúdajte! Podnikajte!
Mottom SEJ je: „Pracujte! Šetrite! Majetok nadobúdajte! Podnikajte!“ Vnútorná sila národa je v jeho vzdelanosti, mocnosti, príčinlivosti, mravnosti a zachovalosti. Každý, kto sa o rozmnožovanie týchto vlastností vo svojom národe stará, prispieva najlepšie k dosiahnutiu lepšej budúcnosti národa.
SEJ pracovala na šírení a upevnení mravnosti, zachovalosti, šporovlivosti svojich členov, keď z drobných členských príspevkov zabezpečila značnú posmrtnú podporu. SEJ však nebola len obyčajným pohrebným spolkom, ale starala sa i o živých. K tomu účelu slúžili fondy: rezervný, dobročinný, mrzačný, kultúrny a národný fond.
SEJ založil človek – drevorubač, chudobný vo veciach pozemských, ale bohatý vo veciach duchovných. Založil ju na základe lásky a súcitu biednych ľudí a iste ani z jednej organizácie nevyšlo toľko túžob a prosieb k Hospodinovi, ako práve z tejto na súcitu biednych a láske kresťanskej stojacej SEJ. Zapamätajme si toto meno: Pavel Balciar z Klenovca.
Peter Bzdúch
predseda SEJ
k fotografii prvej zástavy:
Zástava bola a je symbolom združenia. Obyčajne na nej boli tieto znaky: Kalich, symbol utrpenia Kristovho a evanjelictva. Kríž, znamenajúci kresťanstvo. Ruka v ruke, bratstvo. Klasy, hojnosť kresťanských cností. Zástavy upozorňovali na verné plnenie kresťanských povinností a ich nápisy boli vybrané z Písma Svätého.
