Boh stvoril človeka na svoj obraz a daroval mu slobodnú vôľu, ktorou v časnom živote disponuje pri všetkých svojich rozhodnutiach. Toto rozhodovanie je vystavené neustálym a všakovakým pokušeniam, ktorým málokto odolá. Vtedy je veľmi ťažké nezabudnúť sa pýtať, či sa práve Jemu naše skutky naozaj páčia.
Táto povinnosť k Bohu je oveľa ťažšia, pokiaľ ide o toho, kto drží v rukách opraty moci. Moc znamená možnosť rozhodovať o osude iných ľudí, zasahovať do ich života a ovplyvňovať ho. Málokto dokáže neustále odolávať pokušeniu zneužívať svoju moc – či už sa k nej dostal so súhlasom tých, ktorých ovláda, alebo bez neho. Tí, ktorí to dokázali, majú miesto v učebniciach dejepisu obvykle isté, aj keď často až dávno po smrti. Je ich totiž veľmi málo, a ani nikto z nich sa nevyhol aj nesprávnym rozhodnutiam.
Čo čaká Boh od mocných tohto sveta?
Že sa budú inšpirovať Jeho Desatorom. A okrem neustáleho kladenia si spomenutej otázky predovšetkým to, aby dali čo najväčší priestor, čo najväčšiu slobodu myslenia, vyjadrovania a konania tým ľuďom, ktorých život ich moc ovplyvňuje. Teda čo najmenej mocenských zásahov. Aby mohli ovládaní uplatňovať svoju slobodnú vôľu, ten dar, ktorý je z Božej vôle iba výsadou človeka. Boh teda očakáva, že mocní nebudú zotročovať svojich blížnych a ani ich nútiť, aby robili veci, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením, pokiaľ tým neobmedzia podobné právo iných. Neschvaľuje zdieranie ľudí vysokými daňami – ani keď sú vyberané pod zdanlivo ušľachtilou zámienkou pomoci potrebným. Štát nedokáže určiť, kto takú pomoc naozaj potrebuje! Boh očakáva, že tí, ktorí majú viac, ako potrebujú, pomôžu bez toho, aby ich k tomu nútil štát. Skutočná solidarita nie je tá, ktorá má pôvod v strachu pred exekútorom, ale v láske k blížnemu vedenej Duchom svätým. Boh tiež nemá rád javy ako socializmus či fašizmus, nedodržovanie sľubov alebo cenzúra.
Bolo by úžasné, keby sa všetci mocní aspoň pokúsili držať sa Desatora! Je to ale veľmi ťažké: nenájdete jediné prikázanie, ktoré by niekde niektorý z mocných neporušil.
Tí „dobrí“ z dejepisu sú určite tiež vhodnou inšpiráciou. Mali niekoľko spoločných znakov: v prvom rade víziu, ktorá oslovila ovládaných. Pravda, tú mali aj Hitler alebo Mao. Tí inšpirujúci mali však aj niečo navyše: odvahu hovoriť pravdu aj vtedy, keď sa to ľuďom nepáčilo. Schopnosť prijať kritiku a poučiť sa z nej. Silu netrestať svojich oponentov za ich názory a prejavy: nemstiť sa na slabších, ale snažiť sa aj o ich priazeň. Teda veľkorysosť víťazov, ale – keď boli ťažké chvíle – aj vzdor porazených. Vzdor vedený presvedčením, že moc nie je iba privilégium, ale hlavne zodpovednosť. A služba ovládaným.
Svetozár Gavora
(uverejnené v EPST v júni 2011; foto: pixabay)
