„Oblíbenost inflace a úvěrové expanze, rozhodující zdroj opakovaných snah zvýšit prosperitu lidí pomocí úvěrové expanze, a tedy i příčina cyklických výkyvů hospodářství, se jasně projevuje v obvyklé terminologii. Boom je nazýván dobrou událostí, prosperitou a rozmachem. Jeho nevyhnutelné důsledky, přizpůsobení podmínek skutečným tržním datům, jsou nazývány krizí, propadem, špatnou událostí, depresí. Lidé se bouří proti pochopení toho, že rušivý prvek má být spatřován v mylných investicích a nadměrné spotřebě v době boomu a že je takový uměle vyvolaný boom odsouzen k neúspěchu.“
Tento hlas nezaznel po prvý raz, ako by si mnohí mysleli, v roku 2008 v dôsledku vtedajšej hospodárskej krízy. Patrí Ludwigovi von Misesovi (1881-1973), čelnému predstaviteľovi rakúskej ekonomickej školy, ktorý už v roku 1949 napísal svoje vrcholné dielo Human Action: A Treatise on Economics (slovensky: Ľudské konanie: rozprava o ekonómii). Za jeho najnovšiu reedíciu v česko-slovenskom jazykovom priestore vďačíme vydavateľstvu Grada.
Zložitosť ľudskej voľby znemožňuje akékoľvek matematické modelovanie a následné prognózy vývoja trhu, o ktoré sa často opierajú najmä vlády a ich plánovači so sklonom k sociálnemu inžinierstvu, keď obmedzujú slobodu podnikania, voľný trh a teda aj slobodu jednotlivca. Mises bol celý život dôsledným odporcom všetkých zásahov štátu do hospodárstva a kľúčovou postavou v spore o (i)racionalite socializmu. Jeho dielo vznikalo v dobe, kedy bol Západ ohúrený „úspechmi“ sovietskeho plánovania, v USA sa preceňovala úloha New Dealu pri zotavení ekonomiky z krízy v roku 1929 a v západnej Európe boli položené základy dnešnej podoby neefektívneho a zlyhávajúceho „sociálneho“ štátu.
Pravdivosť Misesovho odkazu sa stala zrejmou po krachu komunistickej centrálne plánovanej ekonomiky. Žiadna vláda, pokiaľ si ctí základnú slobodu jednotlivca, nie je schopná predvídať voľbu spotrebiteľov. Preto nemôže na centrálnej úrovni ani urobiť také opatrenia, ktoré by túto voľbu pomohli uspokojiť efektívnejšie ako to v jednotlivých segmentoch trhu dokážu súkromní podnikatelia. Pritom konanie vlády nebude nikdy tak efektívne ako konanie podnikateľa: vláda podniká s peniazmi všetkých daňových poplatníkov, zatiaľ čo podnikateľ do realizácie svojich myšlienok vkladá svoje vlastné, vždy obmedzené zdroje. Jeho záujem na úspechu je existenčným záujmom. V prípade neúspechu ho čaká strata alebo aj krach, zatiaľ čo štátneho plánovača sa jeho zlé rozhodnutie obvykle nedotkne.
Práve obmedzenosť zdrojov ako kapitál, práca a čas je podľa Misesa hlavným dôvodom, prečo zabrániť ich neefektívnemu plytvaniu štátom. V knihe sa čitateľ dozvie o ľudskom konaní v podmienkach slobodného trhu a v podmienkach trhu narušovaného štátnymi zásahmi. Štátne zásahy obmedzujúce slobodný trh sú vždy odsúdené na neúspech. Ako je zrejmé z citovaného úryvku, Mises búra mnohé mýty, ktoré máme naozaj hlboko vžité. Jeho učenie je „revoltou proti rozumu“ v tom zmysle, že „čestní a svědomití hledači pravdy nikdy nepředstírají, že rozum a vědecký výzkum mohou poskytnout odpovědi na všechny otázky“. Je zrejmé, že v ekonómii to platí viac než v iných oblastiach ľudského poznania. Nepopiera však, že človek, ktorý má spoznávať, sa musí spoliehať na rozum. Keby mali marxisti a rasisti pravdu, nesnažili by sa mocensky potláčať učenie svojich odporcov. Vo svojom podvedomí sú totiž presvedčení o neudržateľnosti vlastných doktrín. Existuje lepší dôkaz znamenitosti rozumu ako nástroja ľudského poznania?
Nájdeme aj odpovede na mnohé, dnes bežne kladené otázky: Prečo je v slobodnom trhu nutná neistota? Aké je postavenie jednotlivca v spoločnosti? V čom je riziko používania pojmu „pokrok“? Prečo je suverénom v slobodnej trhovej ekonomike spotrebiteľ a nie podnikateľ? Prečo sa nám dnes často zdá, že je to naopak? Prečo je korporativizmus nepriateľom slobody? Prečo sú ním odbory? Kto sú priekopníci, manažéri, technici a byrokrati a aký je ich vplyv na ekonomiku? Neexistuje v centrálne plánovanom hospodárstve boom ani kríza? Prečo vyspelé ekonomiky nemôžu byť založené na práci otrokov? Prečo rodiny v ekonomicky vyspelých krajinách prestávajú byť mnohodetné? Čo je zdrojom korupcie? Ako súvisí trhová ekonomika s chudobou, nerovnosťou, neistotou a sociálnou nespravodlivosťou?
Autor sa miestami až úzkostlivo snaží vyhýbať hodnotovým súdom. Pritom je zrejmé, že odpovede na predchádzajúce otázky nielen ďaleko prekračujú rámec „čistej“ ekonómie a vyžadujú si vedomosti takmer na úrovni renesančných polyhistorov, ale odhalia veľa aj z Misesovho hodnotového zázemia. Ak chcú vlády chrániť slobodu jednotlivca a dať mu maximum možností na uplatnenie jeho talentu a iných daností v prospech ostatných, nepozná inú cestu ako trhovú ekonomiku bez prívlastkov a slobodný obchod bez bariér. Verí, že socializmus je nerealizovateľnou chimérou už iba preto, že každý človek sa snaží dosiahnuť lepšie materiálne postavenie než to, v ktorom sa práve nachádza. Nie socializmus, ale kapitalizmus a slobodný trh viedli k zrušeniu otroctva a priniesli pracujúcim nebývalý nárast životnej úrovne. Dnešní zamestnanci majú často takú materiálnu životnú úroveň, o akej by sa pred nástupom kapitalizmu nesnívalo ani mnohým vladárom.
Postoj Misesa k náboženstvu je jasný: jeho učenie o ľudskom konaní a z neho odvodená politika nie je ateistická a nepriateľská k náboženstvu. Je však v zásadnom protiklade voči každej forme teokracie. Teokraciu vníma ako každé priame zasahovanie do správy spoločenských, politických a ekonomických vecí prostredníctvom výkladu vecí, ktoré nemožno pochopiť rozumom. V tomto zmysle je teokraciou dokonca aj systém dogiem odmietajúci všetky tradičné náboženstvá; teda aj ateizmus. Náboženstvo je podľa neho presvedčenie o tom, že viditeľný svet je súčasťou „duchovnejšieho vesmíru“ a že naším hlavným cieľom je spojenie alebo harmonický vzťah s týmto vesmírom (s Bohom). To nie je možné bez nadšenia, úprimnosti, istoty vo viere a vo vzťahu k iným – prevahy „citu lásky“. Náboženstvo od jednotlivca vyžaduje určitý spôsob konania. Nemá trvať na čomkoľvek v otázke organizácie spoločnosti. Má nás naučiť zbožnému životu a nie napríklad tomu, ako používať násilie voči jeho odporcom či organizovať obchod.
Mises je vášnivým zástancom etiky sporiteľa. Veľa súčasných problémov podľa neho spôsobujú práve zásahy vlád na podporu okamžitej spotreby na úkor sporenia, teda akumulácie kapitálu, ktorý je nevyhnutný pre udržanie kvality života aj budúcich generácií. Sporivosť, pracovitosť a tvorivosť sú základom aj protestantskej etiky. Verím, že Mises by dnes prevládajúci „konzumizmus“ preto nepovažoval za víťazstvo nad komunizmom, ale za jeho relikt – veď tak nadmerný konzum ako aj komunizmus sú dôsledkami sociálneho inžinierstva, ktoré si nárokuje právo vedieť lepšie ako občan, čo uspokojí jeho individuálne potreby. A dnešné volanie po „aktívnom štáte“ ako lieku na „zlyhávajúci trh“ by považoval iba za dôkaz našej vlastnej nepoučiteľnosti.
Svetozár Gavora
Ludwig von Mises: Lidské jednání: Pojednání o ekonomii, 2019, Grada, Praha
