retrospektívny Rozhovor s Pavlom Delingom z roku 2017, ktorý sa nikdy nestal…
Keď sme na jar v SEJ zahájili diskusiu o novelizácii cirkevnej ústavy, doba už celý rok nebola veľmi žičlivá stretávaniam. Na Slovensku sa bežne používalo cudzie slovo „lockdown“, akoby patrilo do spisovnej slovenčiny a spoza rúšok dookola často pozerali vystrašené oči susedov. Preto mala naša diskusia výhradne virtuálny charakter a má ho taký až dodnes. Hmatateľný rozmer však našťastie dostala na stránkach Lutherusu, ktoré sa tak zhodou celosvetových okolností môžu stať dôležitou pamätnicou. K nej, teda tej pamätnici, sa môže čitateľ dostať cez čísla 14, 15, 16, 17, 19, 23 a 27. Doposiaľ bolo uverejnených 8 diskusných príspevkov v 6-ich častiach. Bratia Ján Holčík a Ondrej Mrlian prispeli tromi príspevkmi, brat Viktor Čop a ja po jednom.
Mal som obavu a možno už aj čitatelia, že sa diskusia ukončí, lebo úzky okruh diskutujúcich nie je z pohľadu nových námetov perspektívny. Čakal som, že sa niekto nový do diskusie zapojí. Neskrývam, oslovovali sme skúsených a kompetentných bratov, či by neprispeli svojou trochou do diskusie, aby táto mala príležitosť dostať nový rozmer. Začiatkom leta sa mi z Devičian ozval brat Pavel Delinga, emeritný generálny dozorca ECAV a člen SEJ, ktorého rodičia boli členmi ešte pôvodnej SEJ. Napriek povinnostiam, ktoré mal, mi poskytol podklady, v ktorých sumarizoval skúsenosti, okolnosti a príležitosti obdobia rokov prvej a druhej desaťročnice tohto storočia, ktoré prežil úzko spätý vo vrcholnej pozícii ECAV. Naštudoval som si ich a prinášam Vám retrospektívny rozhovor z roku 2017, ktorý sa nikdy nestal. No to ešte neznamená, že Pavlove myšlienky nebudú inšpiráciou do ďalšej diskusie o novelizácii cirkevnej ústavy.
Pavel, spomínaš si, kedy začala v ECAV rozprava o jej reštrukturalizácii?
Neviem a ani som neskúmal, kedy začala v ECAV, v jej orgánoch rozprava na túto tému. Asi je tomu už veľmi dávno, takže aj pomery a názory na túto tému majú svoj vývoj. Keď som sa stal generálnym dozorcom ECAV v r. 2006, pracovala už ustanovená komisia a o jej dovtedajších výsledkoch sme rokovali na osobitnom seminári v Liptovskom Mikuláši. No zostalo len pri rozprave a dokonca ani účasť predstaviteľov cirkvi zo zahraničia, aj napriek ich dobrým poznatkom a príspevkom, nezmenila prístup k tejto téme v najvyšších orgánoch ECAV. Reštrukturalizácia ostala v pláne. Možno sa niekedy uskutoční.
Je teda reštrukturalizácia iba želaním, alebo nutnosťou?
Očakávam, že musia prísť osoby, ktoré to budú schopné zariadiť, lebo súčasný stav, najmä v cirkevných zboroch je regionálne neúnosný. Podľa môjho názoru je potrebné činnosť v ECAV upraviť tak, aby bola pre väčšinu evanjelikov augsburského vierovyznania príťažlivá a potrebná. Ide predovšetkým o zvýšenie záujmu o ECAV ako takej. Pri zmenách si je súčasne potrebné uvedomiť, že nikdy nie sú dokonalé, a preto sa musia neustále upravovať.
Akú máš predstavu o procese reštrukturalizácie?
Vidím to tak, že reštrukturalizáciu v ECAV treba riešiť postupne. Postupne uvádzať do praxe početnosť cirkevných zborov a k tomu potrebné orgány. V súčasnom zložení pracuje ECAV od cirkevných zborov smerom hore i dole už veľmi dlho. Ako by sa vôbec nezmenili podmienky života ľudí, teda aj jej členov, alebo záujemcov, či sympatizantov. Akoby sa nezmenil režim v spoločnosti. Ale tomu tak nie je! Vynechám v reakcii na túto otázku problematiku reformácie a učenia v ECAV, celkovú orientáciu a duchovné náležitosti, lebo toto nie je potrebné meniť. Pôjde len o to, kto tieto náležitosti bude po zmene vykonávať. Predovšetkým by nás malo trápiť to, prečo ubúda členstvo a záujem o ECAV. Preto treba začať s reštrukturalizáciou v cirkevných zboroch a v seniorátoch. Určite by som zmenil ich rozloženie a posilnil senioráty.
Začala už reštrukturalizácia vo vašom cirkevnom zbore?
Zatiaľ reštrukturalizácia v našom cirkevnom zbore nie je na programe. Či sa ňou zaoberajú zborové orgány, neviem. Predmetom rokovania konventu nebola. Sú v programe iné, pre cirkevný zbor dôležitejšie úlohy a tie sa postupne riešia. Je pravda a ja si to myslím, že v našom cirkevnom zbore, aj z pohľadu okolitých cirkevných zborov a ich početnosti, ako aj početnosti ich členov bude žiadúce vyriešiť, kde bude centrum pre duchovného a ako sa bude ďalej postupovať. Zostáva nevyriešená problematika samofinancovania nášho zboru a podľa mňa aj okolitých zborov. Samostatnosť, čiže nielen zaopatrenie duchovného má v tomto pohľade značné medzery, preto ju treba riešiť. Ak sa zmení štruktúra, čiže početnosť budúceho cirkevného zboru, tak sa zmení aj samofinancovanie. Zatiaľ do kuchyne cirkevných zborov dôsledne vidia len ich orgány. Je na orgánoch seniorátu, a tým aj cirkevného zboru, aby s tým začali.
Reštrukturalizácia sa nevyhnutne dotkne aj majetku zborov a ECAV.
Prepočet finančných, alebo iných hnuteľných, alebo nehnuteľných prostriedkov podľa cirkevných zborov, alebo iných štruktúr, je podľa mňa najľahšia vec. Veď sa pripravuje nová elektronická evidencia a tá ukáže, čo je dôležité, náležité a potrebné. Samozrejme, ukáže sa aj to, kto ju ako rešpektuje, resp. zatajuje potrebné údaje. Ukáže sa, čo máme v ECAV k dispozícii. Nijaká samoľúbosť, alebo myslenie si, že keď odstránime nejaké zbytočné centrá, alebo ich nahradíme iným stupňom riadenia, prinesie to dobrý výsledok. Je to podľa mňa mylná cesta reštrukturalizácie. Poukazujem na to, že mnohí by nahradili generálny biskupský úrad, alebo dištrikty niečím novým a to im stačí pre budúcnosť. Toto nebude prínosom pre celkovú činnosť ECAV. Veď ak štát prestane dávať financie na činnosť generálneho biskupského úradu, alebo biskupských úradov dištriktov, tak k ich likvidácii príde veľmi rýchlo. To bude podľa mňa už konečná zmena reštrukturalizácie ECAV.
Ak si rozmením na drobné to, čo si v závere predpovedal, si za zmenu počtu riadiacich úrovní v ECAV.
Pokiaľ ide o správu ECAV, dozrel podľa mňa čas na zníženie počtu jednotlivých úrovní. Som za tri úrovne, ako ich navrhuje komisia. Stredný stupeň by sa mal volať seniorát a jeho veľkosť nemusí kopírovať štátom stanovenú štruktúru územných celkov. Veď aj štát môže svoju štruktúru zmeniť! V ECAV by sme mali v tomto prípade rešpektovať historické danosti jednotlivých seniorátov a k tomu by sa mala v existujúcich seniorátoch uskutočniť referendová rozprava. A každý cirkevný zbor by mal mať v presbyterstve svojho zástupcu, ktorému dá dôveru, teda ho do orgánu vyšle. Kompetencie v orgánoch im stanoví seniorát.
Výkonná a súdna moc sú v spoločnosti oddelené. Ako vidíš budúcu situáciu v ECAV?
Som za oddelenie výkonnej moci od kontrolnej a právnej – súdnej. Pokiaľ ide o ústredie ECAV, je ho potrebné v každom prípade ponechať. A ponechať ho v Bratislave pod vedením generálneho biskupa a generálneho dozorcu. A určiť mu reprezentatívnu a servisnú úlohu. Orgány, ktoré budú centrálne rozhodovať o jednotlivých druhoch činnosti, musia ich mať jasne definované. A nebolo by správne, aby ich členovia mali kumulovanú funkciu. Myslím na členstvo v rôznych ústredných orgánoch. Tento poznatok pramení nielen z uhla pohľadu mojej dávnejšej činnosti v najvyššom orgáne, ale z hľadiska všeobecného postavenia ECAV v spoločnosti a z medzinárodného postavenia do budúcnosti. Konventu by mali predsedať generálny biskup a generálny dozorca.
Pokiaľ som si správne poznačil, si za zrušenie dištriktov. Ako si predstavuješ presun kompetencií v novej organizačnej schéme?
Pokiaľ sa odbúrajú dištrikty, zostáva podľa mňa nedoriešená otázka udeľovania duchovného titulu biskupa a jeho výkonu v ECAV. Zbor biskupov by mal byť širší, čo znamená, ak sa ponechá titul emeritný biskup, mal by byť buď voleným členom centrálneho orgánu ECAV, alebo dobrovoľným členom duchovnej správy ECAV. Ak by nebol zriadený zbor biskupov, s čím sa nestotožňujem, treba skúsenosti emeritných biskupov využívať v iných cirkevných orgánoch na rôznych úrovniach. Veľmi vážna je forma oddelenia duchovnej moci od hospodárskej, a to na všetkých navrhovaných stupňoch. Je samozrejmé, že oddelením funkcie a postavenia Synody od Konventu sa musia zmeniť aj funkcie a náplne. Som za takéto oddelenie. V tomto prípade by v Synode bolo správne znížiť podiel na rozhodovaní, čiže prijímaní zákonov a ustanovení paritným počtom duchovných. Nie k vôli tomu, že ich je početne menej, ale preto, že ich doterajšia hierarchia mala podstatný vplyv na hospodársku činnosť v cirkvi. S tým vlastne súvisí aj deľba zodpovednosti paritou. Je aj potrebné vyriešiť zodpovednosti za administratívu, hlavne na úrovni cirkevného zboru a seniorátu. Do orgánov ECAV je potrebné navrhovať a schvaľovať osoby, ktoré majú patričnú prax v danej oblasti a budú čisté, teda u nich nikdy nešlo o zištné, osobnostné, alebo iné záujmy. V tejto súvislosti opakujem, že by nebolo správne, aby mali kumulovanú funkciu, členstvo v rôznych ústredných orgánoch.
Môžeme sa zhodnúť na tom, že úspešná reštrukturalizácia je iba začiatok povinnej cesty?
Sebe lepšia reštrukturalizácia sama o sebe neznamená, že prinesie len dobré a potrebné zmeny. Ak máme v ECAV aj naďalej využívať na všetkých úrovniach princípy demokracie, je veľmi dôležité sa podriaďovať a počúvať vzájomne. Je veľmi dôležité napríklad, pokiaľ k tomu dôjde, osobne uznať, že moje argumenty väčšinu v orgáne, ktorého som členom, nepresvedčili a je mojou povinnosťou podriadiť sa rozhodnutiam. Ak to vzájomne dokážeme, dokážeme nielen osobnostnú silu, ale aj vieru, ktorú sme si vzájomne v cirkvi vštepili a navždy zasvätili, ale hlavne ktorú nám vštepil už pri narodení sám jediný Pán Ježiš.
Pavel Delinga, bývalý generálny dozorca ECAV a člen SEJ
Rozhovor pripravil: Peter Bzdúch, predseda SEJ
Rozhovor bol uverejnený v LUTHERUS-e č. 33 (25. augusta 2021)
