Keď som sa vám 21. októbra 2020 prihováral na stránkach Lutherusu v materiáli „Každá zodpovedná spoločnosť musí siahnuť po odbornosti a skúsenostiach“, do 21. storočia som sa pomyselne odrazil od roku 1951, kedy musela Slovenská evanjelická jednota (SEJ) ukončiť svoju činnosť:
„Prešlo 55 rokov. SEJ sa v roku 2006 dostala do povedomia po tretíkrát. Hovorí sa, že do tretice všetko dobré. Budúcnosť ukáže, či si v konkurencii množstva občianskych združení opäť nájde svoje miesto a program. Situácia nie je jednoduchá, veď pôvodnú hlavnú činnosť, akou bola finančná pomoc v núdzi, na seba prevzal štát. Stále je tu však príležitosť. Aj keď v dnešnej spoločnosti a vo svete dochádza k významným hodnotovým zmenám, po odbornosti a skúsenostiach každá zodpovedná spoločnosť raz opäť musí siahnuť. A po slušnosti rovnako. To je priestor, do ktorého plánujem SEJ orientovať. Ako pôvodne vznikali regionálne, tak budem robiť všetko pre to, aby vznikali profesijné odbory, cez ktoré presvedčíme o svojej životaschopnosti seba, budúcich členov a celú spoločnosť. A k domácemu cieľu pridám aj medzinárodný rozmer. Veď SEJ má svojich členov aj v zahraničí.
S príchodom novej storočnice sa musíme vrátiť ku hodnotám z krstných listov, ktoré sú stále v platnosti. Z toho amerického, z roku 1893 a slovenského z roku 1920. Máme medzi sebou veľa múdrych a nasledovania hodných ľudí, ktorí úplne nezabudli na svoje konfesné korene. Mnohí sú osobnosťami, ktoré vedia osloviť mládež, v práci s ktorou máme najväčšie rezervy. Musíme ich osloviť a cez pozitíva im ponúknuť priestor na sebarealizáciu. Klamali by sme si, ak by sme si nepriznali, že máme pred sebou aj mnohé prekážky. Ich zdolanie nás však s určitosťou posilní a tých, čo nám ich budú klásť pod nohy, odsunieme na vedľajšiu koľaj. Nebojme sa práce, ktorá bude vyžadovať trpezlivosť a predovšetkým vieru v seba samých a dobrých ľudí okolo nás! Rovnakej práce, s akou na konci 19. storočia začínali naši vysťahovalci v Amerike, či po štvrťstoročí pokračovali ich nasledovníci po vzniku nového európskeho štátu, v slovenských regiónoch. Nebolo by zodpovedné, pokiaľ by som nespomenul aj tých, ktorí pred štrnástimi rokmi uverili v opätovný úspech projektu a vrátili SEJ medzi oficiálne inštitúcie. Hoci súčasná digitálna doba so sociálnymi sieťami veľmi nepraje spolkovému životu, som presvedčený, že v SEJ nadviažeme na všetko pozitívne z predchádzajúcich rokov, z rokov troch storočí. Úspech úspešného projektu máme po tretí raz vo vlastných rukách…“.
Storočnicu SEJ sme nemali možnosť slávnostne si pripomenúť. Netreba však zúfať, určite sa k oslave jedného dňa dostaneme. Osobne nie som fanúšik oslavy pre oslavu a skôr kývnem na oslavu pracovných výsledkov, presnejšie ich oficiálnu prezentáciu. A ak som pred polrokom uviedol, že úspech máme v SEJ po tretí raz vo vlastných rukách, tak v žiadnom prípade nenecháme príležitosti prekĺznuť pomedzi prsty. Príležitosti, ktorých využitie bude mať spoločných menovateľov príkladnosť, odbornosť, múdrosť, pracovitosť a čestnosť. A tie sa oplatí oslavovať každý deň.
Keď sa so mnou začiatkom jari spojil Janko Holčík, mimochodom aprílový oslávenec s neuveriteľným číslom 84, že v evanjelickom prostredí sa začína hovoriť o potrebe novelizácie cirkevnej Ústavy, zacítil som nezameniteľný závan príležitosti. Pripomenúť si storočnicu SEJ založením odboru, v ktorom sa stretnú odborníci na cirkevné právo a predložia prostredníctvom kvalitného materiálu novelizáciu Ústavy na prerokovanie všetkým tým, ktorým nie je ľahostajná budúcnosť našej cirkvi, je príležitosťou odsúdenou na úspech.
Každý projekt potrebuje podporu. Redakcia Lutherusu ju láskavo poskytla prostredníctvom priestoru. Priestoru pre návrhy, diskusné príspevky, názory, zamyslenia. Prvým, ktorý do diskusie o novelizácii Ústavy prispel, bol práve Janko Holčík v materiáli, ktorý vyšiel v predchádzajúcom čísle. Citujem:
„Zmena je potrebná! Uvedomili si to aj odborníci na cirkevnú legislatívu v SEJ a podujali sa vypracovať návrh novej cirkevnej Ústavy. Jej podstatné zmeny sú:
- zrušenie 4-stupňového riadenia, zrušením dištriktov, na 3-stupňové: cirkevný zbor – seniorát – vedenie cirkvi;
- zrušenie „parity“ duchovní – neordinovaní zavedením optimálneho pomeru na základe kompetencií vyjadrujúcich odraz vzdelanosti 21. storočia;
- zvýraznenie oddelenej „služby“ v cirkvi“.
Pri mojom veku a skúsenostiach nie som naivný, že zrod tak dôležitého materiálu, jeho pracovné verzie a napokon aj finálna podoba nebudú mať oponentov. Budú. A to je iba dobre. Veď iba vďaka kvalitnej oponentúre a sebareflexii sa dá dopracovať ku kvalite. Teším sa na každý váš materiál, resp. na každú vašu reakciu. Bude mi cťou pomôcť založeniu prvého odboru SEJ od roku 1951. Odboru, ktorý je odsúdený na úspech!
P.S. Pre tých, ktorí sú vyznávačmi klasickej písomnej komunikácie, pripájam adresu:
SEJ o. z., Hodžovo nám. 1/A, 811 06 Bratislava
Peter Bzdúch
predseda SEJ
Diskusia prebieha aj na stránkach evanjelického časopisu LUTHERUS.
