Pokiaľ sa má objektívne písať o vzniku Slovenskej evanjelickej jednoty (SEJ), je potrebné najskôr listovať v reáliách slovenských vysťahovalcov v USA na konci 19. storočia, ako ich spísal ThDr. Rudolf Koštial v knihe Slovenskí evanjelici v zahraničí: Vysťahovalci, ktorí nevedeli po anglicky alebo aspoň po nemecky, boli v cudzom prostredí dvojnásobne opustení, pretože nemali cirkevné spoločenstvo a v prvých rokoch pobytu ich trápila aj sociálna neistota. Časté boli smrteľné nehody, predovšetkým v baniach. Štatistický prieskum ukázal, že slovenskí vysťahovalci sa najviac zamestnávali v pennsylvánskych baniach a tam začali uvažovať aj o založení sociálneho podporného spolku SEJ a potom aj o cirkevných zboroch. Pre našich vysťahovalcov je charakteristické, že tento spolok mal náboženský základ. Je to výraz spontánnej viery, že na úplné vedomie šťastia a mravnej sily treba bezpodmienečne stmeľujúcu radostnú vieru v Boha a dôveru v Jeho riadenia. To prežívali na mori i v nových, celkom odlišných pomeroch, v akých sa ocitli. Celkom pochopiteľne dali tomu aj praktický výraz pri zakladaní náboženského podporného spolku, ktorý sa veľmi rýchlo rozšíril a doteraz hrá dôležitú úlohu v ich živote. SEJ vznikla zo samostatných svojpomocných spolkov, z ktorých evanjelici utvorili náboženské spoločenstvá. V roku 1893 sa zhromaždilo šesť jednotiek v meste Freeland, Pa., členovia ktorých založili organizáciu Slovenská evanjelická jednota.
Faktografiu prvých rokov činnosti SEJ na Slovensku spracoval Pavol Haluka, veľký znalec kokavských dejinných udalostí, bez ktorého výskumu by sme dnes boli ukrátení o faktografiu spred 100 rokov : SEJ vznikla v Klenovci. Jej zakladateľom sa stal drevorubač Pavel Balciar, ktorý pred 1. svetovou vojnou pracoval päť rokov v USA, kde sa oboznámil s organizáciou tohto spolku. Zvolal prvú schôdzu SEJ 24. októbra 1920. Zišlo sa na nej 16 zakladajúcich členov a v Klenovci založili jej prvý odbor pod hercom Tranoscius. SEJ pracovala na princípe dobročinnosti, členovia prispievali na jej činnosť dobrovoľne a nezáväzne. Cieľom bola vzájomná podpora členov, zabezpečovanie slušného pohrebu pre zomrelého člena a podpora evanjelického a. v. nábožensko-cirkevného života. Druhý odbor SEJ vznikol 18. júna 1922 v Kokave nad Rimavicou pod heslom Dr. Martin Luther. Tretí odbor bol založený 27. júla 1922 v Tisovci. Hlavný odbor SEJ sa utvoril z týchto troch odborov, ktoré mali spolu 343členov. Na prvom valnom zhromaždení SEJ v Klenovci 28. decembra 1922 bol zvolený prvý hlavný výbor v zložení: predseda Pavel Balciar, účtovník Andrej Bobrovský, pokladník Ján Klamár, zapisovateľ Pavel Struhár a predseda dozorného výboru Július Krejčí z Tisovca. Vlastné stanovy SEJ ešte nemala, preto sa riadila podľa stanov americkej SEJ. Organizačnú prácu slovenskej SEJ podporovali vnútro misijné časopisy Evanjelický posol spod Tatier, Evanjelický východ, Stráž na Sione a Slovenský hlásnik, ktoré vydávali prílohy SEJ. Ústredie a miestne odbory SEJ mali svoju pečiatku a mohli si zadovážiť svoju zástavu. V strede pečiatky boli spojené ruky, v kruhopise nápis Slovenská evanjelická jednota miestny odbor (číslo) v (obec). Zástavy SEJ symbolizovali spolok. Používali sa len pri pohreboch, preto boli čierne. Na zástavách boli obyčajne vyšité znaky: kalich – symbol Kristovho utrpenia a evanjelictva, kríž – znamená kresťanstvo, ruka v ruke – bratskú lásku, klasy – hojnosť kresťanských cností. Zástavy pripomínali verné plnenie kresťanských povinností a ich nápisy , vybrané z Písma svätého, pripravovali k posmrtnému životu. Nápad zadovážiť si vlastný symbol vznikol na kokavskej evanjelickej fare v roku 1924. Miestny farár Samuel Bancík spolu s predsedom druhého odboru Jurajom Bienikom vypracovali návrh prvej zástavy s ústredným motívom spojených rúk. Prvá zástava SEJ na Slovensku bola slávnostne posvätená Samuelom Bancíkom 18. mája 1924. Nosila sa vždy na čele pohrebného sprievodu. Na tento účel sa na valnom zhromaždení volili zástavníci, ktorí sa o zástavu aj starali. Keď prestala zástava plniť svoje poslanie, ostala zabudnutá za lavicami v kostole. Tu ju v roku 2004 objavil kokavský evanjelický farár Mgr. Martin Riecky.
Z členských príspevkov a sponzorských darov sa v roku 1941 vyčlenilo 5 miliónov slovenských korún na zakúpenie pozemku od mesta Zvolen. V roku 1943 tu vzniklo Ústredie SEJ. V roku 1949 bolo na valnom zhromaždení SEJ konanom 22. mája 1949 rozhodnuté zmeniť Stanovy SEJ v súvislosti s premiestnením ústrednej úradovne z Klenovca do Zvolena. V objekte je dnes Biskupský úrad Západného dištriktu ECAV. Na budove je reliéf SEJ. SEJ bola štátnou mocou na základe nariadenia o rušení konfesijných spolkov rozpustená 30. septembra 1951. V tom čase počítala okolo 58 tisíc členov. Posledné poradové číslo v Zozname regionálnych odborov SEJ „591“ patrilo odboru z hontianskej obce Súdovce.
Po zmene politického systému v roku 1989 sa objavili iniciatívy obnovy činnosti SEJ. Uznesením Generálneho konventu ECAV č. 4/1992 dňa 25.09.1992 boli schválené Stanovy SEJ, ktoré podpísali generálny biskup Pavel Uhorskai a zástupca generálneho dozorcu JUDr. Ivan Šenšel. Napriek viacerým pokusom však nedošlo ihneď ku vzkrieseniu činnosti SEJ a nadviazanie na jej dlhoročnú prospešnú činnosť. Až v roku 2004 sa podarilo získať viacerých nadšencov pre obnovu činnosti SEJ. Po schválení zámeru Synodou v tom istom roku, bola novodobá SEJ založená na valnom zhromaždení v Bratislave dňa 6. mája 2006. Boli prijaté nové stanovy zamerané na združovanie evanjelicko-kresťanskej verejnosti v oblasti stretávania sa, komunikácie a prezentácie viery a výziev dnešnej doby v rovinách spoločenského, kultúrneho, umeleckého, ekonomického a politického života evanjelikov. Za predsedu SEJ bol zvolený Ján Holčík, emeritný generálny dozorca ECAV a minister priemyslu z porevolučnej vlády SR. Po trinástich rokoch došlo k čiastočnej obmene predsedníctva SEJ. Na valnom zhromaždení 23. novembra 2019 v Bratislave bol za predsedu SEJ zvolený Peter Bzdúch. Ján Holčík sa stal jej čestným predsedom.
Peter Bzdúch
